Menu

História bankovníctva



Prvé zmienka o kovových minciach sa objavuje v 5. tisícročí pred naším letopočtom vo východnej Ázii. Peniaze v tom čase vyjadrovali svoju hodnotu svojou skutočnou váhou a čistotou obsahu kovu a teda boli medené, zlaté či strieborné. Medzníkom vo vývoji platobných inštrumentov v 1. tisícročí. p.n.l., bola výmena peňazí. Kovové peniaze používané v rôznych starovekých štátoch bolo nutné navzájom vymieňať. Základom takéhoto vymieňania bolo porovnanie a určenie pomeru „ceny“ jednotlivých druhov kovov, z ktorých boli mince liate. Najväčšiu hodnotu mali peniaze s rozhodujúcim množstvom zlata a striebra (credit nebancar rapid online).

Od mincí z kovu sme sa v 2. storočí presunuli až k realizácii prvých foriem  bezhotovostné platobného styku a to v Rímskych osadách. V 10. storočí postupne rozvojom a presúvaním sa obchodov zo Stredomoria až smerom do centra sa rozvíjajú jednotlivé obchodné činnosti. Od začiatku 12. storočia dochádza k postupnému združovaniu obchodníkov z jednej rodiny, ide o vznik takzvaných obchodných spoločností schopných financovať rozsiahlejšie projekty. Neskôr v 15. storočí už hovoríme o vzniku továrenských búrz až následne vzniku burzy cenných papierov. V 17. storočí v Anglicku vzniká banka tzv. úverového typu. Zlatníci preberajú do úschovy zlato od klientov, a tým vystavujú potvrdenie o prevzatí zlata do úschovy. Takto uschované, nepoužité zlato sa požičiavalo za úrok. K založeniu prvej modernej banky došlo v roku 1609 v Amsterdame. Amsterdam bol považovaný za najrozvinutejšie obchodné stredisko európskeho severozápadu. S desaťročným odstupom vznikla na obdobných princípoch Hamburská banka, ktorej kapitál slúžil k podpore a rozvoju obchodu s oblasťami okolo Severného a Baltského mora. V roku 1876 sa táto banka stala filiálkou nemeckej ríšskej banky. V 19. storočí teda zaznamenávame vznik prvých bánk súčasného typu a v 20. storočí sa vyprofilovalo postavenie Národnej banky voči ostatným komerčným bankám.

Bankovníctvo na Slovensku sa vyvíjalo zhodne s európskym bankovníctvom. Banky začali vznikať až v 30. rokoch 19. storočia. V roku 1827 boli založené filiálky prvej rakúskej sporiteľne v Trnave, Nových Zámkoch, vo Zvolene a v roku 1828 v Bratislave. Prvou samostatnou bankou na území Slovenska bola Bratislavská sporiteľňa založená v roku 1841. V roku 1844 vznikla sporiteľňa v Košiciach a neskôr aj v iných mestách. V roku 1868 bolo na Slovensku 11 bánk.

Neskôr sa však čas akoby na Slovensku zastavil, najmä vďaka politickej situácii vo februári 1948 sa k moci dostali komunisti a došlo k redukcii obchodných bánk na Živnostenskú banku v Čechách, Tatra banku na Slovensku a celoštátne pôsobiacu Poštovú sporiteľňu a Investičnú banku, ktorá bola určená na dlhodobé úverové obchody. V roku 1950 sa uvedené banky vrátane Národnej banky spojili do centrálne riadenej Štátnej banky československej, ktorá plnila funkciu centrálneho i obchodného bankovníctva a realizovala celé platobné zúčtovanie. Avšak politická situácia sa na Slovensku po roku 1989 zmenila, čím ovplyvnila nie len medziľudské vzťahy, ale aj vzťahy ekonomické. Do roku 1989 na Slovensku respektíve Československu existoval monopolný ekonomický systém, počas ktorého bankové záležitosti zastupovala jediná banka a to Štátna banka Československá. Rozpad štátneho monopolného systému mal za následok rozbitie monopolného bankovníctva a teda aj rozdelenie jednej, jedinej banky. Zrazu tu vznikol priestor na otvorenie niekoľkých komerčných bánk. Tie vznikali tak z domácich ako aj zo zahraničných kapitálových zdrojov.